Peruánska lalia

Alstroemérie sú vytrvalé rastliny z čeľade amarylkovitých, pôvodom z Južnej Ameriky.

Na rozdiel od iných rastlín tejto čeľade nevytvárajú cibule, ale dužinaté, veľmi krehké hľuzovité korene - ryzómy ktoré tvoria odnože a následne z nich vyrastajú nové výhonky. Pestovať ich možno ako v byte, tak aj v lete vonku. Zimu u nás neprežije. I keď sú kvety menšie, pripomínajú trochu kvety ľalií o čom svedčí aj ich pôvodný názov "ľalia Inkov". Kvitne v lete rôznou farbou kvetu ako je červená, ružová, žltá, biela, modrofialová a oranžová. Milujú teplo!
V byte vyžaduje miesto na východnom, západnom alebo severnom okne, veľa rozptýleného svetla, zalievať ju treba veľmi mierne mäkkou vodou a potrebuje vyššiu vlhkosť prostredia - kochlík treba postaviť na podmisku s kamienkami a sem nalievať pravidelne vodu ktorá sa bude odparovať a tak zabezpečí potrebnú vlhkosť počas horúčav.
Od jari do jesene môže byť vonku - ale nie dlhodobo na priamom slnku, skôr v polotieni s dostatkom rozptýleného svetla a na takom mieste kde bude chránená pred dlhotrvajúcim alebo silným dažďom. Vonku vyžaduje teplé a pred vetrom chránené svetlé miesto alebo mierny polotieň. Vhodné sú kypré, priepustné, skôr vlhkejšie pôdy ako suché, nie však mokré. Najlepšia je záhradná, výživná a na humus bohatá pôda, preto do základnej pôdy pridávame listovku s pieskom.
Rastlinu mierne zalievame mäkkou vodou, substrát nesmie mať dlhodobo premočený. Na dne nádoby v ktorej je rastlina zasadená musí byť dobrá drenážna vrstva. Rozhodne jej ublíži ak bude stáť vo vode.
Odkvitnuté kvety treba odstraňovať - poprípadne ich nechať aby im dozreli semená ktorými si rastlinu môžeme namnožiť. Na jeseň treba stonky skrátiť na výšku 5-7 cm nad substrát.
Vonku ju môžu napadnúť slimáky, húsenice, strapky alebo rôzne chrobáky, prípadne aj pleseň sivá ak bude rastlina premočená.
Prihnojovať ju treba počas vegetácie raz do mesiaca minerálnym hnojivom s vysokým obsahom dusíka - napríklad "Kapka" pre kvitnúce izbové rastliny, ale len do tej doby kým si nevytorí kvetné púčiky, potom treba prestať prihnojovať.
Mráz znesie len veľmi mierny, preto ju treba na zimu chrániť - najlepšie preniesť aj s kochlíkom na chladné a svetlé miesto kde nemrzne. Teplota pod nulou ju zabije, najnižšia teplota ktorú rastlina vydrží je okolo +5°C.
Ideálna teplota na jej prezimovanie je okolo +10°C. Počas tohoto obdobia nesmie substrát ceľkom uschnúť, preto ho zalejeme veľmi mierne a pravidelne ho kontrolujeme. Na zimu stráca listy, na jar si však tvorí nové.
Ak je rastlina staršia, možno ju nechať aj vonku ale rozhodne je treba chrániť.

Rozmnožuje sa zo semien alebo delením starších trsov. Semená vysievame v marci – apríli do črepníkov na mierne teplé miesto, kde asi o 3 týždne vyklíčia. Mladé rastlinky potom rozsádzame do debničiek alebo priamo do malých črepníkov a ďalej pestujeme v parenisku alebo v skleníčku. 
Semená si udržia životnosť 2-3 roky.
Vegetatívne rozmnožovanie delením robíme zásadne skoro na jar. Hľuzovité korene opatrne vyberieme aby sa nepolámali a každý výhonok oddelíme tak, aby na každom bol aspoň jeden pár koreňov. Takto z jednej 3-ročnej rastliny môžeme získať až 50 mladých sadeníc, ktoré vysadíme do voľnej pôdy alebo do nádob. Mladé rastliny kvitnú až v druhom roku a dobre vyvinuté kvety sú až na starších 3 až 4-ročných rastlinách. Každých 4-5 rokov musíme husté trsy vybrať a po rozdelení znovu vysadiť - slabé výhonky by totiž nekvitli - naviac, korene už vyrastajú z dna nádoby. Rozmnožuje sa delením rizómu, čo sa však nesmie robiť v období rastovej fázy.
Alstroemérie i v nádobách:
Na jar oddelené výhonky vysadíme do črepníkov priemeru 12 cm, necháme ich v temperovanom skleníčku na svetle a mierne zavlažujeme. O dva mesiace presadíme do širších črepníkov, ktoré zapustíme do pareniska s rašelinou a pieskom. Podľa potreby tienime a vetráme. V júni ich ešte raz presadíme do nádob s priemerom 20 cm, počas vegetácie prihnojujeme. Na leto parenisko odkryjeme a zakrývame iba pred dažďom a pri ochladení. Po odkvitnutí prestaneme zalievať a rastliny necháme v nádobách zatiahnuť. Prezimujeme ich v suchom prostredí, kde nie je mráz, najlepšie v hlbokom parenisku.
Rastlina môže podráždiť oči a pokožku, preto si treba hneď po dotyku s ňou dobre umyť ruky.